Šéf DSS-ky: Indexové fondy nemusia fungovať, peniaze mám v akciách

Martin Kaňa o druhom pilieri a výsledkoch za minulý rok.

  • 03.02.2021
  • Blog
  • -
  • 10 min čítania

Akciový dôchodkový fond dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) Poštovej banky – Prosperita vlani zarobil vyše 14 percent. Najbližšie mu bol indexový fond DSS VÚB Generali, no dosiahol len tretinovú výnosnosť (5,3 percenta).

DSS Poštovej banky sa to podarilo vďaka strategickému kroku, ktorý bol pre akciový fond dosť nezvyčajný. Ešte v roku 2019 a následne v roku 2020 začala aktívnejšie meniť štruktúru portfólia a odpredávať akciové pozície. To jej umožnilo vyhnúť sa prepadu na trhoch z marca až mája minulého roka.

DSS nakúpila namiesto akcií štyri typy štátnych dlhopisov – slovenské, nemecké, japonské a americké a veľkú časť portfólia vložila aj do drahých kovov, napríklad do zlata.

„Indikátory nám hovorili, že prichádza výrazné ekonomické spomalenie, ale nevedeli sme, že bude spojené so zdravotnými rizikami, a teda pandémiou,“ vysvetľuje v rozhovore pre INDEX generálny riaditeľ DSS Poštovej banky Martin KAŇA.

Prečo ste začali odpredávať akciové portfólio už v roku 2019 a následne v roku 2020 pred vypuknutím pandémie?

Je to naša úloha, pretože na akciovom fonde robíme aktívny manažment. Interne sme si nastavili, že budeme pozorovať nástup potenciálneho príchodu recesie.

Spravili sme si vlastný indikátor, ktorý nám posledné dva roky neustále počítal pravdepodobnosť jej príchodu. Ten sme vyhodnocovali, a keď nám v čase indikoval, že s vysokou pravdepodobnosťou k tomu dôjde, tak sme začali aktívnejšie meniť portfólio.

To ale neznamená, že sme aktívny manažment portfólia nerobili predtým alebo potom.

Kam ste teda šli a čo ste spravili?

Keď sme predpokladali, že akcie pôjdu dole, tak sme ich expozíciu znížili, menili sa aj samotné akcie, sektory či odvetvia a krajiny.

My sme sa vtedy rozhodli, že pôjdeme do bezpečného prístavu. Nakúpili sme štátne dlhopisy s vysokým ratingom.

Priestor a potenciál sme videli aj v drahých kovoch ako zlato a iné kovy. Keď sme po odznení najhorších efektov prvej vlny videli potenciál na rast, dokupovali sme opäť akciovú zložku.

V čom spočíva daný algoritmus, ktorý vyhodnocuje, kam sa rúti trh?

Je to naše know-how, o ktorom nechcem hovoriť. Ide o skúsenosti a znalosti, ktoré máme z trhu a každý portfólio manažér to robí trošku odlišne. Potom je to viditeľné na celkovej výkonnosti medzi DSS-kami. Ak sú potrebné aj iné spôsoby riadenia portfólia, tak ich zavádzame, pretože trh sa neustále vyvíja. Prispôsobujeme sa aj novým vedeckým poznatkom a zmenám správania sa trhu.

Lenže z dlhodobého hľadiska sú pred vami niektoré fondy konkurenčných DSS, ktoré sú lepšie...

Áno, preto došlo u nás aj k personálnym zmenám, máme nových ľudí v manažmente a dobrý výsledok sa dostavil. Ja predpokladám, že to bude pokračovať ďalej.

Odpredať značnú časť akciového portfólia z akciového fondu je predsa len riziko. Ak by neprišla pandémia, úspech by bol otázny.

V roku 2019 sa hovorilo o ochladení svetovej ekonomiky, stagnácií, ale o kríze ako v roku 2008 nebola reč. My sme to vtedy tak nevideli. Indikátory nám hovorili, že prichádza výrazné ekonomické spomalenie, ale nevedeli sme, že bude spojené so zdravotnými rizikami, a teda pandémiou. To, že k tomu došlo nás teda neprekvapilo a boli sme na to pripravení.

Ďalšou veľkou neznámou bolo oživenie ekonomiky v tvare V. Veď to nik nevedel predpokladať, že na oživenie hospodárstva sa spoja miliardy z fiškálnej a monetárnej politiky. Aký bol váš odhad?

S veľkým údivom som sledoval komentáre viacerých analytikov, ktorí odhadovali, aký tvar bude mať krivka vývoja ekonomiky, čo sa nedá celkom prognózovať. My sme však reagovali na obrat trhov, záplavu likvidity od centrálnych bánk a prvé zmeny aj v smerovaní predstihových ukazovateľov ekonomického vývoja. Neodhadovali sme tvar oživenia ekonomiky, pretože sme to nepotrebovali.

Ak by teda pandémia neprišla, ako by vyzerala ekonomika bez nej?

Bola by to klasická recesia, pretože ekonomika je cyklický organizmus. Nedá sa úplne prognózovať o koľko klesne akciový trh, ale vieme, že k tomu dôjde a vtedy je dobré investovať do bezpečného prístavu - tomu sa rozumie dlhopisy prípadne drahé kovy. Následne je potrebné správne načasovať reakciu na obrat trhov.

Kupovali ste americké, nemecké či japonské dlhopisy. Mnohé z nich boli so záporným výnosom. Pokiaľ by však onedlho prišla recesia, alebo by sa prehĺbilo ekonomické spomalenie, výnosy dlhopisov by klesli ešte hlbšie. Nebola aj stávka na dlhopisy isté riziko prerobenia?

Pokles výnosov dlhopisov znamená nárast ich ceny. A presne to sme očakávali. Aj portfólio dlhopisového fondu obmieňame aktívne, a dlhopisy nutne nedržíme do splatnosti. Preto nás záporný výnos do splatnosti v čase nákupu dlhopisu neodrádza, podstatný je predpoklad vývoja jeho ceny v blízkom období.

Odpoveď, či to bolo riziko, vidíte v našom zhodnotení celkového portfólia. Samozrejme, že na trhu sú hráči, ktorí sa rozhodli investovať do iných dlhopisov a evidentne dosiahli horšie výsledky. Ja si pamätám ako ma šéf nášho portfólia informoval, že odpredávame viac rizikové dlhopisy a nahrádzali sme ich bezpečnejšími.

Indexy spia, dlhopisy nie sú pre mladých

Ak investujem do akciového trhu, prirodzene očakávam vyššie riziko a možné straty. Váš fond sa ale pár mesiacov správal ako dlhopisový. Prečo nepresunúť riziko na spotrebiteľa, ktorý s ním počíta a takto riskujete výnos respektíve straty z aktívneho riadenia?

Odpoviem trošku inak. Na trhu máme rôzne typy fondov. Na výber máte aj indexové fondy, ktoré nasledujú vývoj trhu, indexu. Ak máte pocit, že chcete mať peniaze investované vo fonde, ktorý má znášať trhové riziko a nemá aktívne naň reagovať, tak investujte do indexu.

Lenže rok 2020 ukázal, o koľko vyššiu výkonnosť spravilo aktívne riadené portfólio oproti indexovým fondom. Ja osobne mám svoje peniaze v akciovom fonde, ale mám naďalej vysoké očakávania na portfólio manažérov aj do budúcnosti.

Majú podľa vás ešte potom zmysel indexové fondy? Allianz tento fond ani neponúka a z vašich odpovedí cítim, že nie ste ich fanúšikom.

Čo na aktívnu správu povedala Národná banka Slovenska?

Národná banka má neustály prehľad o tom, ako sa vyvíja naše portfólio. Máme voči nej reportovacie povinnosti, preto NBS má prehľad o všetkom, do čoho investujeme. Zákon a štatút fondu nám dáva možnosť v akciovom fonde flexibilne reagovať na vývoj trhu a to aj robíme. Ak sa rastom drahých kovov aj prekročil 20-percentný maximálny podiel na majetku fondu, správca má 180 dní na zosúladenie limitu, čo bolo v rámci tejto lehoty vykonané.

Uvedomujú si Slováci, že dlhopisové fondy sa im dlhodobo neoplatia a aktívne presúvajú peniaze do negarantovaných fondov?

Noví klienti, ktorí k nám prichádzajú, vstupujú do negarantovaných fondov, čo je dobré a správne rozhodnutie. V dlhopisoch máme stále veľa klientov, u časti z nich to má zmysel, pretože majú bližšie k dôchodku a v dlhopisových fondoch by mali byť. Aktuálne máme v dlhopisových fondoch niečo cez 60 percent sporiteľov.

Pri mladých klientoch, ktorí majú do dôchodku 40 rokov a majú svoje úspory v dlhopisových fondoch, je to ale absolútny nezmysel. To by sme mali verejne hlásať, preto aktívne presviedčame našich klientov, aby fond zmenili. Ak odchádzate do dôchodku o viac než desať rokov, mali by ste vstúpiť do aktívne riadeného fondu.

Čím sa líšia výkonnosti jednotlivých fondov vo výsledku? Prečo majú akciové fondy jednotlivých DSS-siek odlišné výkony?

Pretože sa líšia portfólio manažmenty DSS-iek a každý z nich má nastavenú trošku odlišnú investičnú stratégiu, ktorú realizuje v čase. Čo to znamená? Ak portfólio manažment realizuje nákup akciových alebo dlhopisových zložiek, tak každý to robí trošku inak, v inom čase, reaguje na iné informácie a má iné podnety. Preto sa aj celkový výsledok na konci roka líši, čo je správne a navzájom si konkurujeme. Komunizmus sme opustili pred 30 rokmi. Vtedy bolo všetko rovnaké a vidíte, čo to spôsobilo. Dnes je dobré vidieť odlišné výsledky fondov medzi jednotlivými DSS.

Máte doriešenú investičnú stratégiu na tento rok? Ako vidíte vývoj trhu na najbližšie mesiace?

Tvrdíte, že na svoj tím máte vysoké nároky, ale ako šéf manažmentu by ste mali mať stanovené investičné ciele, hoci sa budúcnosť samozrejme nedá predikovať.

Ak si zoberiete výsledky z roku 2020, tak viete aj to, kam sa budeme snažiť dopracovať tento rok. Samozrejme budeme chcieť mať najlepšie výsledky na trhu naprieč fondami. Ak tvrdíte, že na svoj tím mám vysoké nároky, tak vysoké nároky sú kladené aj na mňa. Navyše máme obrovskú zodpovednosť voči klientom, ktorí nám zverili svoje zdroje a oni očakávajú, že budú dobre zhodnotené.

Jednoducho nechceme byť priemerní. V týchto dňoch dostávajú sporitelia výpisy z DSS-iek a mojim cieľom je, aby dostali dobrú správu, nerozhodli sa prestúpiť inam, no ideálne, aby sa rozhodli prestúpiť z dlhopisového do akciového fondu.

Štátna DSS nič nerieši

Stojí aktívny manažment a dobré výsledky za to všetko? Slováci sú roky v tých istých DSS-ách, výpisom často nerozumejú a fluktuácia medzi DDS-ami je minimálna.

Je pravda, že klienti aktívne neriešia prestupy a zmeny fondov, ale sú aj klienti, ktorí si to začínajú všímať. Vo všeobecnosti je ale reakcia na zmenu fondov, hlavne klientov v dlhopisových fondoch, zatiaľ slabá, hoci sa ich snažíme aktívne oslovovať. Problémom je to, že to ľudí nezaujíma, mnohí ani nevedia, v ktorej DSS majú svoje úspory, aký fond v nej majú a nerozumejú, čo to pre nich znamená, ak pôjdu do dôchodku.

Historicky sme boli naučení, že sa o nás štát postará, ale nebude tomu tak. Ak sa nebudete dnes aktívne starať o svoje úspory, a to nehovorím len o druhom pilieri, tak dôjdete do dôchodkového veku a zistíte, že nebudete mať ani na „rožky“.

To je problém, pretože nepatríme k národom, ktorého predchádzajúce generácie zanechali veľký majetok a blahobyt. Politici by mali brať túto tému veľmi vážne. Absolútne to nefunguje tak, že dnes vytvorím štátnu DSS, lebo chcem robiť politické rozhodnutia a problém vyriešim.

Vytvorenie štátnej DSS už vyvolalo nevôľu. Čo vám najviac prekáža na jej možnom vytvorení?

Stačí sa pozrieť na to, ako dnes hospodári Sociálna poisťovňa, ktorá časť peňazí posiela do DSS-iek a je neustále v deficite. Bez ohľadu na to, že pracujem v súkromnej DSS, tak si neprajem štátnu DSS, pretože sa obávam o budúci dôchodok. Politici by mali nechať firmy zarábať a prinášať sporiteľom výnosy.

Keď to tak bude a systém bude fungovať 40 rokov bez výraznejších zásahov, sporitelia budú príjemne prekvapení, čo objavia na svojom dôchodku. Ľudia sú voči druhému pilieru aj kvôli politickým zásahom apatickí. Dôchodkový systém bol mnohokrát menený, preto mu ľudia nerozumejú.

Takže to, že sa systém dostal až do ústavného zákona, je podľa všetkého dobré.

Áno, ale uvidí sa, aké ďalšie zásahy doň budú vstupovať. Štát systém nemusí sprivatizovať, ale môže mu vytvoriť také podmienky, pri ktorých nakoniec zanikne.

Narážate na sporný rodičovský bonus či odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, teda človek, ktorý pracuje od 18 rokov by šiel do dôchodku v 58 rokoch?

Ako krajina nemáme na to, aby sme šli do dôchodku skôr. Je úplne jedno, či šlo o politicky pekné rozhodnutie a ľudia sa potešia. Nie je správne sa zadlžovať a dávať sľuby, ktoré nevieme dodržať. Úvahy od ministerstva by nepriamo chceli stanovovať to, ako má portfólio manažment rozhodovať.

V druhom pilieri máme napríklad garancie, ktoré znejú dobre, ale ak má manažment niečo garantovať, má zároveň obmedzené možnosti, kam peniaze investovať, pretože si musí byť istý, koľko musí minimálne zarobiť.

Ak sa zavedú takéto nezmysly, tak výrazným spôsobom obmedzia schopnosť portfólio manažmentu robiť to, čo sme dosiahli vlani. Ďalším problémom je to, že peniaze, ktoré sú v druhom pilieri sú predmetom dedičského konania. Uvažuje sa potichu nad tým, že by boli vyplácané len do doby, kedy dôchodca poberá dôchodok. Je dosť možné, že tisíce eur na vašom účte už nedostanú vaše deti.

ZDROJ: https://index.sme.sk/c/22581990/sef-dss-ky-indexy-nemusia-fungovat-dlhopisy-pre-mladych-su-nezmysel.html