Starnutie populácie v Európe a na Slovensku. Ako sme na tom?

Starnutie populácie je jeden z najvýraznejších dôvodov, prečo odchádzame do dôchodku stále neskôr, a teda prečo dochádza k zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku. Témou zvyšovania dôchodkového veku sa zaoberá čoraz viac krajín EU. 

Paradoxom je, že aj keď odchádzame do dôchodku neskôr, a tým pádom máme viac rokov na nasporenie si na dôstojnejšiu starobu, nevieme ako to robiť efektívne. Mladí Slováci si aj naďalej totiž najčastejšie sporia v garantovaných fondoch.

 Dôchodkové systémy v jednotlivých krajinách fungujú odlišne, a preto má každá krajina stanovený iný dôchodkový vek. V západnej Európe a USA ovplyvňuje zmeny v dôchodkovom systéme hlavne demografický vývoj, ktorý sa prejavuje v celkovom starnutí populácie.

Zvyšovanie sa strednej dĺžky života je jednou z hlavných príčin zlého stavu dôchodkových systémov väčšiny štátov vyspelého sveta.

Trendom ako sa pokúsiť stabilizovať dôchodkový systém je zvyšovať dôchodkový vek. Zvýšenie dôchodkového veku znamená menej dôchodcov a kratšiu dobu vyplácania dôchodku, z čoho vyplýva menšia záťaž pre štátny dôchodkový systém.

 Slováci aj napriek spomínaným skutočnostiam patria k najmladším dôchodcom

Od 1.1.2017 sa začal dôchodkový vek Slovákov každoročne zvyšovať v závislosti od vývoju priemernej strednej dĺžky života.

Kedy pôjdeme do dôchodku? V roku 2017 je dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní. Predĺženie dôchodkového veku o 76 dní je spôsobené výrazným zvýšením strednej dĺžky života v rokoch 2009 až 2014.

Väčšina Európanov aj napriek tomu pracuje dlhšie ako my.

 

Ako sú na tom ostatné európske krajiny s odchodom do dôchodku?

Odporúčaný dôchodkový vek Európskou komisiou je 70 rokov.

 Viac odpracovaných rokov znamená aj vyšší dôchodok?

Dnes na Slovensku pripadá na 1 dôchodcu 1,6 pracujúceho. O 25 rokov pripadne na 1 dôchodcu 1 pracujúci.

Zlý demografický vývoj prinesie tlak nielen na zvyšovanie dôchodkového veku, ale aj na znižovanie dôchodkov z I. piliera.

Výška dôchodkov z I. piliera bude totiž v budúcnosti oproti súčasnosti neudržateľná a dôchodok z I. piliera bude v pomere k predchádzajúcemu príjmu nižší.

Navyše slovenský I. pilier je v strate už dnes, čo znamená, že sme v situácii, kedy vyzbierané odvody nestačia na vyplatenie priznaných dôchodkov a na výplatu dôchodkov si požičiava. Dôchodky sa zvyšujú, no ich rast zapríčiní zadlženie budúcich generácií.

 

Pomôž si sám ...

Tí, ktorí si sporia na dôchodok aj v II. pilieri, majú nižšie riziko neistej budúcnosti, pretože časť dôchodku im bude vyplácaný aj z II. piliera, na ktorý si sami sporili.

Prvý a druhý pilier tu nie sú pre to, aby medzi sebou súťažili, ale naopak, aby sa dopĺňali. Ich spoločným cieľom je znižovať riziko, aby sme raz na dôchodku neskončili bez príjmov.

 

Keď sporiť, tak s rozumom

Väčšina tridsiatnikov, ktorým zostáva do odchodu do dôchodku viac ako 30 rokov, sú pri výbere dôchodkového fondu prehnane konzervatívni. Majú svoje peniaze v druhom pilieri výhradne v garantovanom fonde, čím sa oberajú o možnosť ťažiť z nárastu ekonomík v budúcnosti a lepšie zhodnotiť svoje peniaze. Podľa prieskumov, takmer 90% Slovákov si pri výbere dôchodkového fondu volí garantované dlhopisové fondy. 

V súčasnosti sa iba desatina sporiteľov môže tešiť z rozmachu akciových trhov a z vysokých prírastkov v indexových fondoch. Iba tí totiž majú nastavené svoje investície na dlhý investičný horizont, pri ktorom akcie prekonávajú iné triedy aktív.

Na čo by ste mali teda myslieť pri výbere vášho dôchodkového fondu?

  • Konzervatívnosť je opodstatnená pri krátkych investičných horizontoch.
  • Sporenie na dôchodok je dlhodobá záležitosť.
  • Pri investičných horizontoch presahujúcich 10 až 15 rokov, sú vhodné indexové a akciové fondy.
  • Práve dlhé investičné horizonty umožňujú investovať odvážnejšie.
  • Paradoxne je konzervatívne riešenie pri dlhom investičnom horizonte rizikovejšie, ako investícia s vyššou mierou rizika (indexové a akciové fondy).
  • Indexovéakciové fondy si na rozdiel od konzervatívnych investícii vedia lepšie poradiť s negatívnym efektom inflácie na hodnotu úspor.