Otvorene o dôchodkoch a II. pilieri

Dňa 24.1.2019 sa konala konferencia Fincentrum&Forbes Investícia roka 2018.  Ako jeden z účinkujúcich speakerov v diskusnom fóre bol aj náš generálny riaditeľ Martin Kaňa. S moderátorom sa rozprávali na niekoľko zaujímavých tém z oblasti dôchodkového sporenia, II. piliera, i aktuálnej problematiky zastropovania dôchodkového veku.

Keďže nechceme, aby ste o tieto informácie prišli, prinášame tie najzaujímavešie otázky a otvorené odpovede Martina Kaňu priamo k vám. 

Fincentrum&Forbes - Kaňa2

V akom stave je dôchodkový systém na Slovensku?

Zo štatistiky a demografie vyplýva, že obyvateľstvo Slovenska starne, a kým dnes pripadá na jedného dôchodcu 2,5 pracujúceho človeka, v roku 2070 to bude podľa odhadov už len 1,5. Sociálna poisťovňa funguje na priebežnom princípe. Odvody zo mzdy vstrebáva systém, a ten ich použije na vyplácanie. Neinvestuje sa, nezhodnocuje, iba sa vypláca a to pri trende starnúceho Slovenska je neudržateľný systém.

Aký efekt prinesie prípadné ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku?

Plánované zavedenie vekového stropu na odchod do dôchodku je ignorovaním demografického vývoja na Slovensku zo strany politikov. Vláda sa snaží zastropovať vek odchodu do dôchodku na hranici 64 rokov pre mužov a 63 pre ženy. To by podľa výpočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť znamenalo, že v priebehu 50 rokov by sa verejný dlh Slovenska dodatočne navýšil o 138 miliárd eur. To je viac než trojnásobok súčasného verejného dlhu SR.

V budúcnosti nám preto bude hroziť, že výška priznaných dôchodkov bude postupne klesať, môžu sa zvyšovať dane a odvodové zaťaženie pracujúcich, znížiť sa sociálne dávky alebo dôchodok jednoducho nebude. Druhou možnosťou je, že štát bude dôchodky zo Sociálnej poisťovne dotovať. Peniaze, ktoré doň bude potrebné naliať zvonku, budú ale chýbať niekde inde.

Ako sprostredkovateľov nás samozrejme zaujíma potenciál trhu. Vieme povedať koľko ľudí dnes potenciálne môže vstúpiť do II. piliera a ešte stále doň nevstúpilo? A kto sú títo ľudia?

Do II. piliera môžu vstúpiť všetci pracujúci, ktorí ešte nedovŕšili vek 35 rokov. Nemusí to byť iba človek pracujúci na trvalý pracovný pomer. Vstúpiť môžu aj študenti, ktorí majú uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov a zarábajú minimálne 200 € mesačne. Nerozhoduje ani to, či človek pracuje na plný alebo skrátený úväzok, taktiež je jedno či ide o pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú. Stretávame sa aj s tým, že mnoho ľudí ani nevie, či sú alebo nie sú v II. pilieri. Určite odporúčame každému, aby sa o tom informoval a v prípade, že ešte spĺňa podmienky na vstup, aby tak urobil. Netreba k tomu ani návštevu obchodného miesta. Zmluva sa dá jednoducho vyplniť aj online na webovej stránke www.dsspabk.sk/online.

Ak hovoríme o konkrétnych štatistikách:

- zamestnané obyvateľstvo do 34 rokov:  0,8 mio. obyvateľov, z toho II. pilier má 0,5 mio. obyvateľov -> potencialny počet ľudí, ktorí by mohli vstúpiť do II. piliera = 0,3 mio. obyvateľov 

- každý rok pribúda cca 80 tisic  absolventov škôl, z nich len 1/3 vstupuje do II. piliera = potenciál pre DSS je 52 000 absolventov každý rok 

Fincentrum&Forbes - Kaňa

Zásahy politikov do systému II. piliera spôsobili, že klienti majú po 13 rokoch na účtoch v priemere niečo vyše 5 300 eur, aj to z 80 % v garantovaných fondoch (8 mld. eur deleno 1,5 milióna sporiteľov). Majú vôbec šancu pri takomto nastavení nasporiť dosť na slušnú penziu?

Politické zásahy do systému II. piliera vo väčšine prípadov skutočne negatívne ovplyvnili dôchodkové úspory Slovákov. Nielen jeho niekoľkonásobným otváraním, ale predovšetkým automatickým presunom sporiteľov do dlhopisových fondov. Tí, ktorí tento krok neakceptovali, získali v našej správcovskej spoločnosti za ostatných päť rokov výnos vyše 49 %. U tých, ktorí v dlhopisových fondoch zostali, to bolo ani nie 13 %. Výsledkom je, že kvôli tomuto kroku vlády prišli sporitelia v priemere o 1 625 eur. Ak svoje rozhodnutie neprehodnotia, môžu prísť za celú dobu sporenia v priemere o vyše 60 000 eur. A to už je skutočne veľký peniaz.

Pri takomto nastavení teda majú ľudia rozhodne väčšiu šancu nasporiť si na slušnú penziu v II. pilieri, než keby svoje peniaze nechali Sociálnej poisťovni. V dôchodkových fondoch sa totiž ich peniaze zhodnocujú a môžu zarábať. Aby svoje úspory čo najviac zmaximalizovali, odporúčame všetkým klientom, ktorí majú do dôchodku viac ako 15 rokov, sporiť si v akciových dôchodkových fondoch. V garantovaných fondoch sa totiž peňažné prostriedky zhodnocujú oveľa konzervatívnejšie, čo môže pre mladého človeka predstavovať v čase odchodu do dôchodku aj spomínanú stratu 60 000 €.

Navyše pri sporení v II. pilieri si klient môže nastaviť dobrovoľné zasielanie príspevkov a odkladať si tak na svoj dôchodok ešte viac. Okrem sporenia v II. pilieri majú tiež ľudia možnosť odkladať si na penziu inými spôsobmi. Môžu k tomu pridať napríklad pravidelné investovanie a investovať do podielových fondov už od 10 € a navyše bez poplatkov

Druhý pilier je labilný. Druhý pilier je fiasko. Tučné marže poisťovní oberajú sporiteľov o dôchodok. Sporíte si v druhom pilieri? Zrejme ste prišli o časť úspor. Fondy v druhom pilieri stále prerábajú. Ani si reálne nespomínam, kedy som v médiách čítal niečo pozitívne. Ako sa dá tomuto vôbec čeliť? Čo by mali klienti o druhom pilieri vedieť a z médií sa to evidentne nedozvedia?

Prečo vláda útočí  na II. pilier? Pretože jej odoberá peniaze z odvodov do Sociálnej poisťovne. V médiách sa toho popíše veľa. Bohužiaľ sa k týmto témam nie vždy vyjadrujú relevantní ľudia, ktorí sa tejto problematike naozaj rozumejú. V prvom rade by mali ľudia brať na vedomie, že sporenie v II. pilieri je dlhodobé. Je určené na niekoľko desiatok rokov, takže je prirodzené, že trhy zaznamenávajú za tak dlhý čas výkyvy. Napríklad celý minulý rok dosahovali dôchodkové fondy DSS Poštovej banky výborné zhodnotenie. Trhom sa darilo, boli sme na prvých priečkach vo výkonnosti.  Ku koncu roka však prišlo ku korekciám na trhu, preto sa mnohé dostali do mínusových čísel. Výkyvy trhu však treba brať ako normálnu súčasť investovania. Trhy bežne klesajú a stúpajú, v dlhodobom horizonte však vždy dosiahnu zisk. Netreba teda podliehať panike, vždy keď ich výkonnosť klesne.

Dôležitá vec, ktorú mnohú ľudia nevedia je, že pri sporení v II. pilieri nie je nutné odkladať nič navyše. Sú to peniaze, ktoré sa povinne odvádzajú zo mzdy a ide iba o ich presmerovanie na osobný dôchodkový účet sporiteľa. Z 18 % odvodov z hrubej mzdy po viacerých legislatívnych zmenách zachytí v súčasnosti II. pilier aspoň 4,75 % a zvyšných 13,25 % ponechá Sociálnej poisťovni. Táto čiastka (4,75%) sa z odvodov do Sociálnej poisťovne dostane na osobný dôchodkový účet sporiteľa v DSS. Následne sú peniaze už jeho a stávajú sa tiež v prípade smrti predmetom dedenia. 

Pokiaľ svoje peniaze necháte iba v I. pilieri, nie sú vašim majetkom a nie je možné ich dediť. To je naopak veľká výhoda II. piliera. O tom do akých aktív budú vaše úspory investované rozhodujte sami výberom dôchodkového fondu, a v čase môžete svoje rozhodnutie meniť. Do II. piliera si môžete navyše prispievať formou dobrovoľných príspevkov a navýšiť tak váš dôchodok ešte viac.

Nezabudnite ani na naše odporúčanie. Všetci klienti, ktorí majú do dôchodku viac ako 15 rokov by si mali sporiť si v akciových dôchodkových fondoch. Maximalizujete tak svoj možný zisk.

Mnohí ľudia sa obávajú o bezpečnosť svojich úspor. II. pilier má najvyšší 5-stupňový systém kontroly, takže peniaze sú pod dohľadom NBS. Ak svoje finančné prostriedky necháte iba v I. pilieri ide o štátne peniaze, nie vaše úspory. Dôležité je uvažovať racionálne. Nech si každý sám zhodnotí, či dôveruje našej vláde na toľko, žeby svoju budúcnosť ponechal iba v ich rukách.

Najväčší tlak a zásahy do systému priniesla finančná kríza. Ako ste pripravení na najbližšiu recesiu?

Pozorne sledujeme ekonomické údaje, ktoré vyhodnocujeme na pravidelnej báze. Momentálne nevidíme indikáciu recesie, aj keď dochádza k spomaleniu ekonomického rastu. Stále však ide o rast. V prípade, že spozorujeme, že sa blíži recesia, sme pripravení zareagovať znížením rizika našich dôchodkových fondov. Tým chceme znížiť možný dopad hlbšieho poklesu trhov počas recesie na majetok sporiteľov. Netýka sa to však indexového fondu, ktorý zostane vzhľadom na jeho pasívnu stratégiu naplno zainvestovaný v akciových trhoch. To je aj hlavný rozdiel medzi stratégiou nášho akciového fondu PROSPERITA a indexového fondu PERSPEKTÍVA.