Dôchodkom treba viac stability, nie vekový strop

Parlament posunul do druhého čítania návrh ústavného zákona o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov. Mnohí si možno povedia, že je to dobrá správa. Nebudeme predsa pracovať „do zodratia“, no nie? V skutočnosti však ide o nešťastný krok, ktorý v konečnom dôsledku penzistom nepomôže. Čísla totiž nepustia.

Faktom totiž je, že súčasný mechanizmus automatického predlžovania veku odchodu do dôchodku bol jedným z najlepších opatrení, ktoré vláda v minulosti prijala. Tým, že bol postavený na strednej dĺžke dožitia slovenskej populácie, zabezpečoval, že nový dôchodca strávil na penzii približne rovnaký čas ako jeho predchodcovia. Toto zavedením stropu padne. Noví penzisti budú na dôchodku v priemere dlhšie než ich predchodcovia. Výsledkom bude, že ich oproti pôvodnému systému pribudne, kým pracujúcich ľudí bude menej. Z toho vyplýva jediné: penzie sa buď znížia, alebo ich bude musieť dotovať štát. Menej peňazí teda zostane napríklad na zdravotníctvo, školstvo či ďalšie služby verejného sektora. Ďalšou možnosťou je, že štát vykryje straty v dôchodkovom systéme vyššími daňami a odvodmi, čím zníži životnú úroveň pracujúcich ľudí.

Peniaze budú chýbať

Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť napríklad upozorňuje, že vďaka dôchodkovému stropu by sa výška novopriznaných dôchodkov znížila takmer o 10 % v porovnaní so súčasnou legislatívou. Navyše posledných 20 rokov je podľa nej dôchodkový systém stále v deficite bez ohľadu na to, či sú ekonomicky dobré alebo zlé časy. V mínuse by bol aj vtedy, ak by neexistoval druhý dôchodkový pilier.
Štát by mal preto riešiť udržateľnosť súčasného dôchodkového systému. A to tak, aby bolo zabezpečené, že penzie bude v budúcnosti možné vyplácať v podobnej výške ako dnes. Namiesto toho sa rozhodol ísť opačným smerom a už teraz pokrivkávajúcu stabilitu dôchodkového systému ešte viac podkope.

Na úkor nás všetkých

Aj z toho vyplýva, že zastropovaním veku odchodu do dôchodku sa stávame obeťami nezodpovedného pokusu, ako sa na úkor budúcnosti zapáčiť dnešným voličom. Na nové pravidlá totiž ľudia doplatia podľa odhadov o 10 až 20 rokov. Teda vtedy, keď už tí, ktorí tento experiment presadili, s vysokou pravdepodobnosťou pri moci nebudú. Problém s financovaním dôchodkov tak budú musieť riešiť penzisti a politici budúcnosti.

Napriek tomu sa tento problém týka aj nás, ktorých penzia v najbližších dekádach ešte čaká. Možností, ako to dopadne, veľa nie je. Môžeme sebecky dúfať, že sa nám na dôchodky poskladajú naše deti, ktorým štát zvýši dane a odvody, a tým zníži ich životnú úroveň. Alebo sa môžeme pripraviť na to, že budeme chudobnejší než dnešní penzisti. Prípadne sa môžeme „tešiť“ na ešte viac podvyživené zdravotníctvo a iné verejné služby. Lebo štátu pre dotovanie penzistov na tieto veci nezostane. Alebo budeme pracovať dobrovoľne aj vo vyššom veku, pretože budeme vedieť, že zo štátnej penzie by sme dôstojne nevyžili.

Alebo vezmeme veci do vlastných rúk a na strop sa pripravíme aj tým, že si budeme už dnes na dôchodok  dobrovoľne sporiť v druhom alebo treťom pilieri. Vďaka tomu nebude prepad príjmu po odchode do penzie až taký výrazný. Tak či onak, zavedením dôchodkového stropu nám štát nepomôže. 

Pre aký fond sa rozhodnúť pri sporení v druhom pilieri? Dočítate sa na blogu  nášho kolegu Mateja Vargu. Do druhého piliera môžete vstúpiť jednoducho online.